Človek (Homo)

Človek (lat. Homo) je jediný rod z podčeľade hominini patriaceho do čeľade hominidi, radu primáty. Zahŕňa moderných ľudí (človek rozumný) a ich najbližších príbuzných. Všetky druhy rodu, okrem človeka rozumného (Homo sapiens), sú vyhynuté. Ako posledný, zdá sa, vyhynul Homo floresiensis (asi pred 12000 rokmi).

Znaky [upraviť]

Homo sa odlišuje od podčeľade australopitekorodých týmito znakmi:

• existencia kultúry - u ich najstarších druhov cieľavedomá výroba a používanie nástrojov
• väčší mozog (aj relatívne) – rozdiel minimálne asi 500 cm³
• oveľa menšie zuby a čeľusť, parabolické zubné oblúky
• kosti: tenšie lebečné kosti, veľká hlavica a kratší krčok stehnovej kosti, nezošikmené lopaty panvy

Vznik [upraviť]

Najstarší nález [upraviť]

Doteraz najstarší nález rodu človek (Homo) (odhliadnuc od druhu Homo platyops) pochádza z 2. novembra 1994 (lokalita Makaamitalu v Hadare v Etiópii, horná čeľusť so zubmi dospelého jedinca +20 kamenných odštepov a jadier patriacich do tzv. oldowanskej kultúry) a je starý 2,33 milióna rokov. Hoci sa nález našiel na lokalite známej výlučne vďaka exemplárom druhu australopitek afarský, parabolickým tvarom čeľustí, slabým prognatizmom a hlbokým podnebím sa zreteľne odlišuje od týchto australopitekov. Keďže sa čeľusť morfologickými znakmi odlišuje od ďalších najstarších predstaviteľov rodu Homo (Homo habilis, Homo rudolfensis a Homo ergaster), ide možno o nový druh rodu Homo.

Doteraz najstarší nález druhu človek rozumný (Homo sapiens) je tzv. Omo 1, ktorý našli v Etiópii pri rieke Omo a podľa nového datovania z roku 2005 je starý 195 000 rokov. V roku 1997 bol v lokalite Herto uskutočnený nález, ktorý bol roku 2003 pomenovaný Homo sapiens idaltu (doslova: človek rozumný starší). Je starý 150 000 – 160 000 rokov, a kým sa v roku 2005 neuskutočnilo spomenuté nové datovanie nálezu Omo 1, bol chvíľu považovaný za najstarší nález druhu Homo sapiens.

Teórie vzniku [upraviť]

Existujú dve teórie o vzniku rodu Homo:

• Teória prevratných evolučných pulzov (autor Elizabeth Vrbová, polovica 80-tych rokov): V dôsledku klimatických zmien, ktoré spôsobili prudké zmenšenie plochy lesov a ich zachovania sa len vo forme izolovaných „lesíkov“ roztrúsených po savane sa pred 2, 6 miliónmi rokov stali „izolovanými“ aj obyvatelia jednotlivých lesíkov, čím časom vzniklo mnoho nových druhov Homo (ale aj iných živočíchov). Túto hypotézu uvítali najmä zástancovia teórie prerušovanej rovnováhy (punctuated equilibrium), ktorá vysvetľuje evolúciu striedaním období vývojovej stagnácie (stázy) a prudkých evolučných „výbuchov“.
• Teória kumulatívnych ekologických zmien (autor Anna K. Behrensmeyer, 1997): V dôsledku klimatických zmien, ktoré spôsobili pred 2,5 - 1,8 mil. rokov nástup chladnejšieho a suchšieho podnebia a klimatické výkyvy, došlo k zmene fauny v prospech savanových druhov (nahradenie až okolo 60% suchozemských cicavcov), ku ktorým patrili aj prví predstavitelia rodu Homo – Homo sp. a Homo rudolfensis. Táto teória je založená na výskume Turkanskej kotliny v Keni.

Ako vidno, obe teórie sú založené na klimatických zmenách podnebia smerom k suchšiemu a chladnejšiemu podnebiu s klimatickými výkyvmi v Afrike na konci pliocénu (presnejšie pred 2,8 –1,8 mil. rokov; v Európe vtedy začínala ľadová doba).

Členenie [upraviť]

• †Homo platyops - roku 2003 preradené do rodu Homo z rodu Kenyanthropus, preradenie je sporné
• †Homo sp. (bližšie nezaraditeľný nález z roku 1994, lokalita Hadar v Etiópii, 2,33 miliónov rokov – najstarší nález rodu Homo vôbec)
• †človek zručný (Homo habilis)
• †človek turkanský (Homo rudolfensis) (pôvodne považovaný za Homo habilis)
• †človek pracujúci (Homo ergaster) (pôvodne považovaný za Homo habilis alebo Homo erectus)
• †(Homo georgicus) (nálezy z rokov 1999 a 2001; často považovaný za Homo ergaster)
• †človek vzpriamený (Homo erectus)
  • †človek vzpriamený trinilský (Homo erectus erectus , pôvodne Pithecantropus erectus)
  • †človek vzpriamený modžokertský (Homo erectus modjokertensis)
  • †človek vzpriamený lantiansky (Homo erectus lantianensis)
  • †človek vzpriamený pekinský (Homo erectus pekinensis, pôvodne Sinanthropus pekinensis)
• †človek predchodca (Homo antecessor)
• † (Homo floresiensis) (tzv. hobbit) (nález z roku 2003)
• †človek heidelberský (Homo heidelbergensis, archaický Homo sapiens v užšom zmysle); dnes zahŕňa aj:
  • † (Homo steinheimensis) (predtými ozn. aj Homo sapiens steinheimensis )
  • † (Homo soloensis) (Homo javanthropus, Javanthropus soloensis, predtým ozn. aj Homo sapiens soloensis)
  • † (Homo rhodesiensis) (Cyphanthropus rhodesiensis, predtým ozn. aj Homo sapiens rhodesiensis)
  • †?(Homo cepranensis) (sporný nález z roku (?)1994, niekedy považovaný za Homo erectus alebo Homo neanderthalensis)
  • časť †(Homo helmei)
• †človek neandertálsky (neandertálec, paleoantrop, "pračlovek") (Homo neanderthalensis) (predtým považovaný za poddruh Homo sapiens – Homo sapiens neanderthalensis)
• človek rozumný (Homo sapiens, neoantrop) (predtým označovaný ako Homo sapiens sapiens na odlíšenie od človeka neandertálskeho, rhodézskeho a pod., ktorí sa považovali za poddruhy Homo sapiens); zahŕňa aj:
  • †(Homo sapiens idaltu) (nález z roku 1997)
  • časť †(Homo helmei)
  • †(Homo sapiens palestinus)
  • tzv. †kromaňonec (dnes = jednoducho mladopaleolitický Homo sapiens; v čase, keď sa neandertálci považovali za člena Homo sapiens, sa kromaňonci označovali ako Homo sapiens fossilis, prípadne Homo sapiens sapiens fossilis, Neoanthropus fosssilis, či Homo sapiens diluvialis, po slovensky človek predveký)

Poznámky [upraviť]

• Homo sapiens sapiens, ktorý - ako je hore uvedené - v starých klasifikáciách označuje celý dnešný pojem Homo sapiens (ako protiklad Homo sapiens neanderthalensis), sa dnes niekedy používa na označenie úplne poslednej fázy človeka rozumného, ktorá nasledovala po kromaňoncovi, teda začala asi pred 10000 rokmi.
• Homo erectus v širšom (teda staršom) zmysle (= archantrop, opočlovek) zahŕňa: Homo erectus, Homo ergaster, Homo antecessor, Homo georgicus, Homo heidelbergensis (vrát. rhodesiensis, cepranensis a pod.).
• Menšia skupina bádateľov sa domnieva, že aj rod šimpanz (Pan), prípadne dokonca aj gorila (Gorilla), by sa mali preradiť do rodu Homo pre ich podobnosť s človekom.
• Existuje návrh z roku 1999 (Wood), podľa ktorého sú Homo habilis a Homo rudolfensis v skutočnosti z rodu Australopithecus.
• Niektorí bádatelia (Mayr 1950, Wolpoff 1994, Jelinek) považujú Homo erectus za poddruh Homo sapiens. Coppens napríklad považuje všetkých príslušníkov rodu homo za príslušníkov Homo sapiens.
• Niektorí autori namiesto Homo heidelbergensis rozlišujú:
  • Homo heidelbergensis v užšom zmysle = európski anteneandertálci
  • Homo rhodesiensis = africkí predchodcovia Homo sapiens
• Niektorí bádatelia naďalej považujú Homo neandertalensis a Homo heidelbergensis za poddruhy Homo sapiens; ako príklad uvádzame známe delenie pre Afriku podľa Bräuera:
  • archaický Homo sapiens (alebo vyspelý Homo erectus)
    • 1.starší archaický Homo sapiens (=Homo heidelbergensis (z Afriky) [bez Homo helmei] = archaický Homo sapiens v užšom zmysle [bez Homo helmei]) = cca. pred 500 až 300 tisíc rokmi
    • 2.novší archaický Homo sapiens (=Homo helmei) = cca. pred 300 až 100 tisíc rokmi
    • 3.starší moderný Homo sapiens (= Homo sapiens (z Afriky) [bez Homo helmei]) = cca. pred 195 až 70 tisíc rokmi (najstarší nález je Omo 1 datovaný roku 2005 na 195 000 rokov, ďalší nález je starý „len“ 150 000 – 110 000 rokov)
  • novší moderný Homo sapiens (=Homo sapiens)

Homo sapiens idaltu v predošlej schéme patrí buď do bodu 2. alebo bodu 3 (je starý 150 – 160 000 rokov)

Človek stratil svoje kompletné ochlpenie pravdepodobne ešte ako Homo erectus, vtedy ako sa z neho stal stály chodec/bežec. Strata ochlpenia je významná z pohľadu termoregulácie organizmu, ktorá je potením veľmi efektívna. Preto sa tvorba ochlpenia pre podporu potných žliaz, časom stiahla do úzadia.^[1] Ľudia v chladnejších klimatických zónach majú s pravidla väčší trup a kratšie extrémnosti, aby nestrácali teplo. Naopak v teplých regiónoch je telo skôr menšie, ruky a nohy sú dlhšie. Podobne je to aj s farbou pokožky: čím slabšie je slnečné žiarenie, tým svetlejšia je koža. Tak vie koža aj pri mále slnka vyprodukovať dostatok vitamínu D.^[2] Dnes je biologická evolúcia človeka zväčša ukončená. Celý svet je osídlený ľudmi. Už niesú neobjavené životné priestory, ktorým by sa menšie pionierske skupiny museli prispôsobovať. Okrem toho sa ľudstvo silne premiešava. Preto je nepravdepodobné, žeby sa presadili nové mutácie. V našom modernom svete okrem toho už prispôsobenia na klimaticé podmienky nezohrávajú žiadnu podstatnú rolu. Kultúrna evolúcia je pre nás oveľa dôležitejšia. Avšak strata určitých znakov bude pokračovať (napríklad strata zubov múdrosti, na ktoré už v dnešnej dobe upravovanej a prispôsobovanej stravy niesme odkázaný). Samozrejme môže biologická evolúcia pokračovať. Ak by väčšiu časť ľudstva zničil meteorit, boli by menšie skupiny ľudí, ktoré by vyľudnené územia znovu osídlili a prispôsobili by sa im. Podobné sa stane ak naozaj osídlime vesmír.^[2]